Obsah
Z histórie obce
 |
 |
 |
 |
 |
"K prítomnosti patria aj spomienky na minulosť, sú jej súčasťou."
Obec Čataj je v rámci svojho regiónu výnimočnou nielen z hľadiska národopisu, ale aj religiozity a mentality. Prejavilo sa to najmä v jednotlivých etapách historického vývoja. Keďže Čataj s Veľkým Grobom vytvárajú z hľadiska etnografického akýsi mini ostrov v širšom aj užšom regióne, tvoria aj výnimočnosť v dejinách Slovenska i slovenského národa.
Po prvý krát sa Čataj spomína v nepravej listine kráľa Belu IV. z roku 1244 ako villa (majetok, majer) Chatey. O jeho pôvode a význame však veľa nevieme a pôvod názvu je nejasný. Rok 1244 však nie je rokom založenia alebo vzniku obce. Táto tu už bola ako sídliskový či majetkový fenomén. V 6. Tisícročí pred Kristom sa začína na našom území rozvíjať poľnohospodárstvo, keď sem začali z juhu prenikať roľnícke kmene. Najstarší roľníci sa usadili na miestach zvaných „Vyše Kandy“ a „Za záhrady“. Nositeľov tejto roľníckej civilizácie všeobecne označujeme ako ľud kultúry s lineárnou keramikou. Výskumy dokladujú, že roľníci si v Čataji vybudovali prvé rozsiahle kolové domy. V ich vnútri boli ohniská, okolo ktorých sa pravdepodobne sústreďovali jednotlivé rodiny. Pracovné nástroje si títo ľudia vyrábali z kameňa a zvieracích kostí. Chovali hovädzí dobytok, ovce, ošípané, sliepky a domy im strážili psi.
Vo veľmi rušnom a dosť nejasnom období sťahovania národov začalo do našich krajov prichádzať a postupne osídľovať tieto priestory aj nové etnikum – Slovania, ktoré položilo základy pre nové usporiadanie Európy. V Čataji sa v 7. – 8. Storočí rozkladala slovanská osada, dôležitá nielen z hľadiska hospodárskeho, ale aj vojenského. Doklady o tom prináša rozsiahle pohrebisko. Do hrobov sa vtedy vkladali rôzne milodary a ozdoby, zbrane a predmety úžitkového charakteru. Doklady o tom sú ukryté pod každým domom a na každom humne. Pri rôznych hlbších zemných prácach sa nájdu zvyšky zborených starých domov i zbytkov nástrojov.
V 9. Storočí vzniká a rozvíja sa prvý slovenský štátny útvar – Pribinovo kniežatstvo. Definitívne sa upevňuje a rozširuje výstavba sídliskových objektov v polohe Vyše Kandy. Podstata príbytkov sa nemenila, zdokonaľoval sa len proces výroby.
Po skončení stavovských bojov a definitívnom odvrátení tureckého nebezpečenstva boli mnohé obce, ako aj Čataj, opustené alebo poloprázdne. Na začiatku 18. storočia sa však začala obnova ekonomiky. Obec Čataj v tom období dostal do vlastníctva zemepán Ján Pálffy.
Zdroj: BAGIOVÁ M., CHROPOVSKÝ B., PALIČKOVÁ J., MÓŽI A., VULGANOVÁ L.: Čataj 750, Vydavateľstvo Ing. Mikuláš Lipták, Kežmarok, 1994
